My Babysitter - 3. časť

Carter sa prebúdzala pomaly vzhľadom na to, čo sa okolo nej deje. Vstala z postele a zamierila do svojej kúpelne. Umyla si ruky, tvár a dôkladne si vyčistila zuby. Harry jej včera nespôsobil žiadne modriny, takže si nedávala make-up.

„Carter! Raňajky sú na stole!“ zakričal na ňu zdola Zayn. „Daj mi dve minúty.“ zakričala naspäť a rýchlo sa obliekla.

Rýchlo zbehla dole schodami, pretože vedela, že už mešká do školy.

„Dobré ráno chlapci“ pozdravila ich. Zayn si ju priatiahol do lona a pobozkal ju na tvár. „Ako sa cítiš Carter?“ opýtal sa jej Louis. „Som unavená, čo ty?“ odpovedala Carter a usmiala sa, po prvákrát odvtedy, čo včera Harry prišiel. „Podobne. Ale ty dnes musíš ísť do školy.“ podpichoval ju Louis, pretože nevedel aká je z toho v skutočnosti nešťastná.

Liam podal Carter jej raňajky. „Vďaka Li Li.“ žmurkla. Dobre vedela, že Liam túto prezývku neznáša. Vyplazil jej jazyk a odišiel z miestnosti. Po chvíli vošiel do kuchyne Niall len v boxerkách. Carter na to nebrala ohľad, pretože chalani skoro stále chodia to dome skoro vyzlečení. „Carter! Prídeš neskoro!“ zakričal Liam zhora. Carter si vzdychla a vstala to stoličky. Predtým než odišla pobozkala každého z chalanov na tvár.

Do školy išla pomaly, pretože vedela, že ju Harry bude čakať. Prešla hlavnou ulicou a dolu cestou, kým neprišla ku škole.

A tam bol Harry. Čakal ju pred bránou...

Dala si na hlavu kapucňu a sklonila ju v nádeji, že ju Harry nespozná. To sa ale nestalo.

„O! Carter!“ keď Carter počula jeho hlas, prebehol jej mráz po chrbte. Ona si ho nevšímala a pokračovala v chôdzi dúfajúc, že ju nechá na pokoji. Ale ani to sa nestalo.

Pritlačil ju k stene. Zaskučala bolesťou a spadla na zem. Zdvihol ju späť a znovu ju pritlačil ku stene tak, že jej nohy viseli nad zemou.

„Prečo si mi neodpovedala, keď som na teba volal?“ kričal jej do tváre. „J-J-Ja som ťa nepočula.“ koktala a snažila sa vyhnúť jeho pohľadu. „Klameš!“ vykríkol a znova ju pritlačil o stenu. „Ja-Ja, ospravedlňujem sa ti Harry.“ povedala roztrasene. „Vedel som, že to povieš.“ zasmial sa. Zazvonil zvonček a Harry sa naklonil ešte bližšie ku Carter. „Uvidíme sa na telesnej Carter....“ zašepkal. Carter sa strachom celá triasla.

Pustil ju a ona spadla na zem. Rýchlo sa postavila a utekala do triedy.

Nemala svoje knihy, pretože si nestihla ísť pred hodinou do skrinky po ne. „Carter Payne! Kde máte knihu?“ zakričala na ňu nahnevane učiteľka. „V skrinke,slečna.“ odpovedala potichu Carter. „A čo tam robí?“ spýtala sa učiteľka. „Nemala som čas ísť si po ňu do skrinky.“ odsekla. „Samozrejme, že nestihla! Vždy mi povieš rovnaký príbeh o tvojej učebnici. Už mi je z toho zle! Budete mať domácu úlohu navyše!“ povedala. „Áno slečna.“ povzdychla si Carter.

* * * * *

Tento deň ubiehal strašne pomaly. Telesná a dejepis boli Carterine posledné hodiny, ktorých sa najviac bála.

Harry mal hodinu telesnej v tej istej miestnosti ako ona a bála sa čo jej tentokrát urobí. A na dejepise ju zase čaká veľký test, na ktorý sa vôbec neučila.

Takže je v podstate v keli.

„Dobre žiaci. Dnes si zahráme Dodge Ball.“ oznámil tréner väčšine študentov, vrátane Carter. „Ach! Prestaňte fňukať! Teraz, Michaels a Styles, ste kapitáni. Vyberte si svoje družstvá.“ oznámil.

Harry a Robert boli trénerovi favoriti. Vždy všetko robili oni dvaja.

Obaja si začali vyberať ľudí do svojho tímu, kým neostali dve posledné: Carter a nejaké nové dievča. Aj keď Carter patrila k jednej z najlepších hráčok, vždy ostala posledná. Jednalo sa tu skôr o popularitu človeka ako o jeho zručnosti.

„Vyberám si.....Carter.“ oznámil Harry.

Carter prekvapilo, že si ju Harry vybral. „Dobre, takže Jack, Greg a Ryan budete vľavo. Daisy, Amy a Emma budete vľavo. Ty Carter budeš v strede so mnou.“ nariadil Harry. Carter prikývla a začalo sa hrať.

To bolo úžasné. Harry blokoval každú loptu, ktorá išla v blízkosti Carter. Čo mal za lubom?

Čoskoro všetci vypadli a ostali iba Harry, Carter a dvaja ľudia z druhého tímu. Harry vyradil jedného z druhého tímu.

„Hej! Carter!“ Harryho hlas znel v ušiach Carter. Lopta udrela Carter do tváre a Harry sa len samoľúbo uškrnul, keď videl, že Carter stratila vedomie.

* * * * *

Keď sa zobudila videla okolo seba Liama, Zayna, Nialla a Louisa s vydesenými výrazmi v tvárach. „Č-Čo sa stalo?“ zamumlala a snažila sa usporiadať si myšlienky. „Trafila ťa lopta na telesnej.“ odpovedal jej Louis. „Harry nám zavolal a my sme hneď prišli po teba.“ pokračoval Niall. Carter zastonala a položila hlavu naspäť na vankúš.

„A čo môj test z dejepisu? Nemôžem v ňom zlyhať...“ vypytovala sa, no Liam ju zastavil „Kľud Carter. Učiteľ ti test presunul na iný termín.“ usmial sa. „Aha.“ odpovedala trošku rozpačito. „Dáš si čaj, zlatko?“ opýtal sa jej Zayn. „Ehm...možno neskôr. Vďaka.“ odpovedala. „Dobre. Trochu si oddýchni. Uvidíme sa neskôr.“ pobozkal ju Louis na tvár a odišiel spolu s Niallom a Zaynom.

„Carter, prosím, buď opatrná. Urob to pre mňa.“ zaprosil Liam. „Sľubujem.“ odpovedala mu Carter. „Dobre.“

Liam uväznil Carter v medveďom objatí a pobozkal ju na čelo predtým ako odišiel z jej izby. Carter zišla z postele, vzala denník a začala si doňho písať. Je to jediné miesto, kde môže vyjadriť všetky svoje skutočné pocity.
_______________________________________________________
14.Novembra 2012
Milý denníček

Moje slová nikdy dokonalo neopíšu, ako veľmi chcem všetkým povedať, čo mi Harry robí. Chcem len vedieť čím som si to zaslúžila. A ja som si niekedy vážne myslela, že Harry je ten pravý. Nechápem ako som mu niekedy mohla povedať, že si ho chcem vziať. Ale to všetko sa zmenilo. A Liam a ostatní chlapci si to zaslúžia vedieť, nie? Ale nechcem, aby stratili kamaráta len kôli mne.
Mimochodom, už musím ísť

Carter xxxxx

Keby len Liam všetko vedel, nemusel by sa toľko o ňu báť.